Milí moji čitatelia,
prinášam vám recenziu divadelnej hry z pera Georgea Orwella, ktorá sa volá 1984
Hneď v úvode nás na medziposchodí uvítala Alena Pajtinková v roli pani Parsonsovej spievajúca pieseň, ktorá je súčasťou hry, čo nás výborne uviedlo do hry. Tí, skôr narodení sa počas hry prenesú do čias, kedy tu nebola sloboda, kedy sme sa museli podriadiť ideológii, ktorá sa nám častokrát nepáčila, myšlienkam, ktoré nám neboli pochuti. Mali sme pocit, že nás neustále niekto sleduje na každom kroku a ak spravíme niečo, čo sa tým ,,hore“ nepáči, budeme za to aj patrične potrestaní. Veď ,,Veľký brat“ ťa vidí a neustále pozoruje. Presne takto Orwellovu utópiu poňalo aj Slovenské komorné divadlo v Martine.
Musím sa priznať, že tak sugestívnu hru som ešte nevidela. Pridáva tomu aj fakt, že z opisu jednotlivých scén mojej sestry sa tento zážitok iba umocnil. Ešte dnes, keď si spomeniem na niektoré scény zmocňuje sa ma strach a po tele mi prebehnú mrazivé zimomriavky. Lebo táto hra nie je len o spríjemnení si večera v divadle. Táto hra vás núti rozmýšľať, či sa to nedeje aj dnes v našej spoločnosti. Nesleduje nás niekto? Nepýta sa nás: „Kde si myslíš, že práve si?“ Táto mrazivá otázka sa niesla celým dejom hry. Ak je niekto ,,nepohodlný“, môžu ho vymazať z jeho života? Tu som si začala klásť otázku, či sa to nedeje aj dnes. Veď neustále počúvame, že ak sa nenachádzaš v profile nejakej sociálnej siete, tak vlastne neexistuješ. V tomto ohľade bol Orwell veľmi nadčasový autor, keďže táto téma hýbe spoločnosťou aj dnes.
Veľa vám z deja neprezradím, iba ak to, že majstrovstvo naších hercov v martinskom divadle je neopísateľné! Ak niekto z vás čítal knihu a predstaví si, že Winstona Smitha hrá Tomáš Mischura, O´Briena Marek Geišberg, Júliu Jana Kovalčíková a ďalší skvelí herci, priam vás to núti ísť sa na to pozrieť. Veď zhostiť sa úloh v Orwellovej antiútópii vôbec nie je jednoduché a mám pocit, že to nie je hra pre bežného diváka. Je to hra pre ľudí, ktorí radi analyzujú, diskutujú a uvažujú. Chcete vedieť, čo je double think? Určite si nenechajte ujsť túto ,,orwellovku“.
Na záver si dovolím poznamenať, že skúsenosť je v tomto prípade neprenosná. Túto hru nestačí vidieť, túto hru treba zažiť.