Máte strach z tmy? Vyskúšajte sa s ňou skamarátiť. A ja vám v tom rada pomôžem.
V sérií s názvom „Zo života v tme“ som sa rozhodla vám postupne približovať môj život v bežných situáciách. Odkryjem vám rôzne tajomstvá môjho života, poviem vám čo ma robí šťastnou alebo práve naopak smutnou, z čoho mám v živote strach a čo mi robí radosť. Zistite, ako náročná môže byť príprava rannej kávy a aké tipy, triky, vynálezy majú nám nevidiacim pomáhať v každodennom živote.
Tak poďme na to.
Tma bola od jak živa vždy hrozbou pre človeka. V tme sa dejú veci, ktoré sú oku často neviditeľné a hlavne tma je spájaná so strachom a zlom.
Zamysleli ste sa však nad tým, že existujú ľudia, pre ktorých je tma každodennou spoločníčkou?
Je to aj v mojom prípade tak, že sa tma stala mojou kamoškou v tom úplne pravom zmysle. Chodím s ňou do práce, na výlety dokonca s ňou chodievam aj do divadla. Čo už narobím keď sa ma takto chytila a nechce sa ma za žiadnych okolností pustiť? Spriatelila som sa s ňou a je mojou vernou spoločníčkou. Spoločníčkou, bez ktorej by už môj život nemal zmysel. Poviete si: „Čudná predstava“. U mňa realita. Zvykla som si a beriem ju ako moje druhé ja. Núti ma to každý deň pracovať na sebe a zdokonalovať môj život s mojou dôverníčkou tmou.
Veď si len predstavte takú banálnu situáciu ako je česanie sa do práce pred zrkadlom, do ktorého ak sa pozriete nevidíte svoj odraz ale iba tmu. Ja sa takto češem každé ráno a idem na to hmatom, prípade občas využijem služby cudzích očí. Alebo si predstavte situáciu, keď si idete ráno zaliať kávu. Ja si ju tiež zalievam, ale nevidím okraj šálky, či pariacu sa vodu v kanvici, keď ju nalievam do prichystanej šálky. Našla som si grif, ako to spraviť tak, aby som sa neobarila. O okraj šálky si opriem koniec prstu a kým nezacítim horúcu vodu tak ho tam nechám. Poviete si: „Ona nemôže byť normálna veď sa popáli.“ Ja som si už zvykla a túžba po rannej káve je silnejšia ako kvapka horúcej vody na brušku môjho prsta. Mohli by ste mi oponovať, že musí existovať nejaký prístroj, ktorý by mi s tým pomohol.
Existuje! Volá sa indikátor hladiny. Funguje tak, že ho zastoknete na okraj hrnčeka, či pohára a keď sa ho dotkne tekutina začne pípať. Ja s ním zrovna nemám dobrú skúsenosť. Raz sa mi pri príprave rannej kávy stalo, že pri nalievaní nesignalizoval, že som už preliala okraj šálky a horúca voda mi začala stekať po stole. Skrátka vybila sa mu batéria. Stáva sa. Teraz sa ale už radšej spolieham na svoje prsty.
Je toho ešte o mnoho viac s čím sa borím každý deň, ale viac vám prezradím v ďalšom článku, prípadne na nejakom stretnutí, kde môžeme prekonať váš strach z tmy.
S pozdravom Miška