Keď mi prišla pozvánka na môj druhý pracovný pohovor, bola som plná očakávaní. V predvečer pohovoru som strávila vyhľadávaním potrebných informácií o pozícií, na ktorú som sa hlásila. Bol jún a od septembra sa malo v Košiciach otvoriť Premonštrátske gymnázium. Hľadali učiteľov všetkých predmetov. Ja som sa prihlásila na to, čo som študovala. Dejepis a občiansku náuku.
Prišiel deň D. Ani si neviete predstaviť, čo sa mi preháňalo mojou hlavou, keď som čakala pred dverami zborovne, kde sa pohovor konal. Bol to neopísateľný pocit. Stres? Radosť? Zodpovednosť? Neviem. Viem ale, že strach z odmietnutia mnou lomcovali tak, že som chcela utiecť. Ale to by som nebola ja, aby som to vzdala bez boja. Po chvíli čakania, ktorá sa mi zdala nekonečná, sa otvorili dvere a privítal ma pán riaditeľ spolu s pani zástupkyňou. Obaja boli veľmi milí a vyžaroval z nich pokoj a radosť. Upokojilo ma to a bez akéhokoľvek strachu som vošla dnu.
Na uvítanie sme si podali ruky a posadili sme sa. Niekto by si myslel, že som sa mohla cítiť ako na vypočúvaní, ale môj pohovor sa niesol v priateľskom duchu. Obaja mi vysvetlili a lepšie priblížili náplň práce a ozrejmili mi aké kompetencie by som mala nielen voči škole ale a žiakom.
Potom sa ma opýtali: „Ako si predstavujete vyučovací proces? Ako by podľa vás mala vyzerať hodina dejepisu, aby bola zaujímavá pre študentov?“ Ja som im povedala, že dejepis by sa mal vyučovať tak, že 80% času bude venovaného zážitkovému vyučovaniu a 20% teórií. Veľmi sa im môj názor pozdával. Teda, neviem to isto, nevidela som ich, ale vycítila som to z ich hlasového prejavu. Pohovor trval viac ako hodinu! Na záver pohovoru sa ma spýtali na školu, kde som študovala a ja som im na všetko odpovedala.
Na koniec pán riaditeľ dodal poslednú vetu. Vetu, na ktorú do konca života nezabudnem.
„Keď sme Vám dovolili študovať, dovolíme Vám aj pracovať.“
Z pohovoru som odchádzala plná nezabudnuteľných dojmov a s pocitom, že možno sa to podarí a ja získam prácu učiteľky na gymnáziu.
O pár dní sa sen stal skutočnosťou a ja, síce nevidiaca, ale o to viac ambicióznejšia Miška, som sa stala učiteľkou dejepisu. A keď som to dokázala ja, dokážete to aj vy!
PS: Na gymnáziu pracujem už 7 rokov!