Izba číslo 28 plná smiechu, humorných situácii, či detektívnych zauzlení. Tak by sa na úvod dal charakterizovať dej hry Mandarínková izba.
Názov tejto skvelo napísanej komédie z pera Roberta Thomasa nám dáva pocit, že sa v divadle určite nudiť nebudeme.
Smelo môžem potvrdiť, že je to tak. Počas viac ako dvojhodinového predstavenia som svojej bránici nedala ani na chvíľku vydýchnuť. Bravúrne zahraté scénky v podaní Maroša Kramára, Bibiány Ondrejkovej, Zuzany Tlučkovej a Přemysla Boublika dávali tušiť, že to bude neopakovateľný zážitok.
Je to príbeh poskladaný z jednoaktoviek, ktorý sa odohráva v mandarínkovej izbe v malom hoteli v Paríži. Stretávame sa tam s rôznymi osudmi ľudí, ktorí prichádzajú do tejto tajomnej izby za dobrodružstvom, ktoré sa občas skončí aj detektívnou zápletkou. Veď si len skúste predstaviť, že herci sa niekoľkokrát prevtelia do iných postáv a ich osudov. Herecké majstrovstvo je tu vyšperkované do najmenších detailov. Je popretkávané skvelými dialógmi, mimikou a neskutočnou pohybovou aktivitou. Nehovoriac o striedaní postáv a jeho rýchlosti, kedy v jednej scéne hrajú herci manželov a v zápätí matku a syna, či milencov.
Viac vám zo samotnej hry neprezradím. Iba ak toľko, že humor a šarm, ktorí herci rozdávali na javisku je neopísateľný. Jeho vôňu bolo cítiť po celom priestore, pretože diváci sa smiali tak, že niekoľkokrát aj samotní herci boli vyvedení z konceptu hry a smiali sa spolu s divákmi. Je úžasné, ak sa herci nechajú strhnúť atmosférou v sále a smejú sa spolu s nami.
Na záver poviem, že som dostala po dvoch rokoch pandémie, kedy sa nedalo chodiť do divadla príležitosť napísať recenziu na hru, ktorá sa s prestávkami hrá už viac ako 25 rokov. V ten večer som pochopila prečo. Verím a prajem tejto hre a jej protagonistom, aby sa hrala ešte najmenej ďalších 25 krásnych a veselých rokov. Čo môže byť krajší pocit, než keď odchádzate z divadla plní zážitkov a nekončiacim sa smiechom na perách. Táto hra je toho dôkazom.
Miška s rodinou a hlavnými protagonistami