Prvou premiérou v tejto divadelnej sezóne v Činohre Štátného divadla v našich krásnych Košiciach a ešte krajšom divadle, bola hra Bernarda Shawa s názvom Pygmalion. Táto komédia je predlohou k muzikálu My fair lady. O tejto hre som veľa čítala. Zaujala ma dokonca natoľko, že som zatúžila ísť do divadla a ponoriť sa do príbehu prostej kvetinárky a profesora fonetiky, ktorý jej zasiahne do života malichernou stávkou. Podarilo sa! Moje kroky smerovali 9. decembra do divadla. Vonku už vládlo zimné počasie a ja som vstupovala do divadla plná očakávania.
Mená účinkujúcich v tomto predstavení mi dávali pocit, že to bude nezabudnuteľný večer.
Nemýlila som sa. Už po úvodných tónoch hudby a prvých replikách som sa ponorila do príbehu. Ocitla som sa na ulici, kde jednoduché dievča predávajúce kvety na seba svojím temperamentom pútalo pozornosť okolia a stalo sa tak terčom stávky profesora Higginsa a jeho priateľa Kapitána Pikerina. Tento rozmar profesora fonetiky, ktorý sa podujal, že za 6 mesiacov spraví z tejto prostej dievčiny pravú dámu a naučí ju správať sa v spoločnosti kultivovane, sa nezaobíde bez následkov. Kladiem si otázku, či muž môže pretvoriť ženu podľa svojich vlastných predstáv nehľadiac na jej identitu, ktorú sa zakaždým snaží potlačiť kamsi do nenávratna? Čo s ňou bude, ak sa mu to podarí? Podarí sa mu to vôbec a vyhrá stávku? Aká bude cena tej výhry a ako to zmení život dievčaťa s menom Eliza?
Nechcem vám z deja prezrádzať viac. Týmito otázkami túžim vzbudiť vo vás záujem ísť sa na túto hru pozrieť. Chcela by som vyzdvihnúť, okrem samotného príbehu, najmä brilantné herecké výkony hlavných predstaviteľov v podaní Mareka Geišberga, Tatiany Polákovej, Milana Antola a ďalších. Tí sa zhostili svojich úloh tak bravúrne, že som im uverila každé jedno slovo, každú myšlienku, ktorú ešte viac umocňovala fantastická hudba a dotvárala tak výpovednú hodnotu celého príbehu.
Na záver poviem len slová, ktoré vás snáď presvedčia, že kým tu hru nenavštívite nebudete môcť pokojne spávať. Príbeh vo mne zanechal taký silný dojem, že sa mi niektoré jeho scény odohrávajú v hlave dodnes a navždy budú mať miesto v mojom srdci.