Trinásty júl. Poviete si – deň ako každý iný. Pre mňa však výnimočný. Vybrala som sa na Shakespearovú tragédiu Hamlet. Už od rána to malo ponurú atmosféru. Pršalo a ja som sa celý deň strachovala, či sa vôbec predstavenie bude konať, pretože tentokrát som nebola v divadle, ale na nádvorí Bratislavského hradu. Osobité čaro, ktoré predstaveniu dodáva ístý nádych historickosti. Prenesie vás to takmer do obdobia, kedy samotná hra vznikla.
Možno si kladiete otázky, či ma nerušilo napríklad prelietavanie lietadiel, ruch mesta, či iné zvuky. Musím vás ubezpečiť, že výkony našich hercov a samotný príbeh vás vtiahne do deja natoľko, že pri prvých replikách zabudnete na okolitý svet a ponoríte sa do emočne naplneného príbehu až dokonca. V mojom prípade to bolo presne tak.
Čarovnú atmosféru umocňovali herecké výkony Hamleta v podaní Ľuboša Kostelného, ktorý podal tak skvelý výkon, že by som ho okamžite nominovala na cenu Igric, či Divadelné dosky. To, ako sa zhostil svojej úlohy Hamleta, ktorý je zranený smrťou svojho otca a popritom sa vyrovnáva svojským spôsobom s intrigami na kráľovskom dovore a navyše ešte aj s láskou k dievčine, ktorú mu odopierajú. Je to ozaj nálož emócií a citov, vidieť v takomto rozpoložení herca, ktorého máte zafixovaného skôr v komediálnych postavách, je to čosi až takmer geniálne. Možno si kladiete otázku, ako to môžem hodnotiť, keď výraz v jeho tvári a mimiku som nevidela. Odpoviem vám. Ak má herec talent, charizmu a iskru, ktorou vás podnecuje k zamysleniu sa nad konaním postavy, nič viac nepotrebujete. Vytvárate si svoj vlastný obraz príbehu. Skláňam sa pred týmto viac ako trojhodinovým výkonom.
Okrem už glorifikovaného Ľuboša Kostelného v jeho postave Hamleta nemôžem vynechať aj výkony ostatných hercov, teda ich postáv v podaní Mareka Majeského, Alexandra Bártu, či Adama Jančinu a ďalších. Podotkla by som, že režisér sa teraz bravúrne vyhral s postavami a vydoloval z nich skryté emócie a neskonalý talent. Aby som vás ešte viac navnadila, tak moderné prvky, ktoré boli súčasťou deja, ako napríklad videohovor, či handsfree, ktoré tam režisér bravúrne zakomponoval, vôbec neposobili rušivo, ale dodávali príbehu istú dávku nadčasovosti. Celkom by ma zaujímalo, čo by na takéto stvárnenie hry povedal samotný William Shakespeare.
Nechcem vám viac prezrádzať, iba ak to, že si nájdite príležitosť ísť na Letné Shakespearovské slávnosti. Chodím na ne už 10 rokov a každá hra je nezabudnuteľnou. Zážitky si budem pamätať ešte veľmi dlho.
Na záver sa nám tu naskytá otázka nie tá, o ktorej hovorí samotný Hamlet: „Byť, či nebyť?“ Ale otázka: „Ísť, či neísť?“
Odpoveď je v tomto prípade jednoznačná: ,,Ísť!“
Miška sediaca v hľadisku počas Shakespearovských slávnosti