Bolesť, strach, smútok, túžba. To sú slová, ktoré vystihujú podstatu príbehu malej Anny Frankovej. Tento príbeh je najnovším počinom režiséra Ondreja Šota, ktorý nám ponúka prostredníctvom experimentálneho tanečného divadla na doskách Malej scény Štátneho divadla Košice. Dômyselne vystavaná scéna, uprostred ktorej sa stretávame s malým dievčaťom, ktorého predstaviteľkou je Táňa Pauhofová. Táňa v role Anny začína svoje rozprávanie s túžbou zanechať po sebe, po svojom živote nejaký fragment. Táto jej túžba je naplnená v podobe denníka, ktorý si začala písať počas druhej svetovej vojny, keď bola nútená okolnosťami ukrývať sa v jednej miestnosti v dome spolu s rodičmi a blízkymi priateľmi. V tých časoch si začala písať denník, kde opisuje svoje túžby. Dnes je nepredstaviteľné, že by sme mali radosť z obyčajného Slnka, ktoré nám svieti nad hlavou, či z nadýchnutia sa čerstvého vzduchu. V Anninom denníčku sú to však túžby, ktoré v tom čase neboli samozrejmé.
Stvárnenie malej Anny, ktorá túži žiť, ktorá túži spoznávať svet, ktorá sa po prvý raz zaľúbi a má imaginárnu priateľku, je samo o sebe náročné. Už len preto, že vyrozprávaný príbeh je podložený tanečnými výkonmi samotnej predstaviteľky a baletného súboru. Heroický výkon tanečníkov za emočne naplnenej hudby sa snúbi s neuveriteľným príbehom, na konci ktorého budete smútiť za osudom malej Anny a zároveň budete ďakovať za Slnko, ktoré môžete vidieť a za slobodný život, ktorý môžete žiť naplno.
Vo mne to zanechalo myšlienku na malé dievčatko vo veľkom svete, dievča žijúce v neľahkých časoch, no napriek tomu snívajúce svoj veľký sen o tom, že sa stane spisovateľkou a novinárkou.
Jej sen sa splnil a mňa tento príbeh uchvátil natoľko, že som na predstavení bola už trikrát a chystám sa znova!
Odporúčam každému milovníkovi kvalitného divadla.