Najnovší počin režiséra Petra Bebiaka, film Trhlina je žánrovo atypický pre našu kinematografiu. Príbeh, ktorý sa odohráva v pohorí Tribeč oplýva tajomnou mysterióznosťou.

Premiéra sa konala 24. januára. Spočiatku som si tento dátum nedávala do súvisu s týmto príbehom. Až pri oboznámení sa s ľuďmi, ktorí zmizli v pohorí Tribeč mi bolo jasné, prečo tento dátum. Jedna osoba zo zmiznutých sa stratila presne 24.1.1939. Oceňujem, ako bol dátum premiéry dômyselne naplánovaný.

Vybrala som sa teda do kina, aby som si vychutnala trochu strachu a napätia. Moje emócie dotváral fakt, že som si predtým prečítala aj samotnú knihu, ktorá sa stala predlohou k filmu. Viete, ak čítate knihu vaša fantázia pracuje sama na plné obrátky. No pri tomto filme som mala pocit, že bola ešte viac zvýraznená.

Keďže som nevidiaca, tak konkrétne postavy dostali hlasy a moja predstavivosť sa mohla znova realizovať. Zvukové efekty, ktoré boli vo filme precízne využité veľmi zreteľne umocňovali moju fantáziu.

Myslím, že tie chvíle strachu, keď hlavný hrdina objavuje starú budovu psychiatrie a v nej trezor, ktorý je zamknutý, vás dostane na hranicu emočnej nedočkavosti, čo sa tam skrýva. Bolo to tak aj v mojom prípade. Nechcem vám analyzovať celý dej, pretože vám želám, aby ste sa v tejto zime išli zohriať do kina rovnako ako ja, nakoľko tento film vás určite nenechá chladnými.

Herecké výkony hlavných predstaviteľov v podaní Mateja Marušina, Márie Bartaloš, Dávida Hartla a Tomáša Maštalíra boli viac než presvedčivé. Charaktery postáv, ktorých sa zhostili brilantným spôsobom len podčiarkovali celý dej príbehu.

Na mysterióznosti príbehu pridal aj jeden dôležitý element, bez ktorého by som sa  nevedela ponoriť do srdca príbehu tak hlboko.

Čo si  myslíte vy? Ktorý element by to mohol byť?

Ak je vašou odpoveďou hudba, tak si môžete zagratulovať.

Autor hudby sa svojho remesla zhostil majstrovsky a vytvoril spájajúci článok celého filmu. V kombinácii zvukových efektov, hereckých výkonov a tajomnej hudby vznikla symfónia na filmovom plátne.

Na záver by som chcela vyjadriť poklonu režisérovi Petrovi Bebjakovi, ktorý je pán v tom, čo dokáže v divákovi vyvolať. Nepodarí sa to každému, no on je v tomto majster.

Categories: Recenzie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *